ŽUPA OCENILA EKOLOGICKÝ ČIN ROKA 2018
Trnavská župa vyhlásila pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia výsledky 8. ročníka súťaže Ekologický čin roka 2018. Zámerom župy je upriamiť pozornosť na globálne problémy spojené so životným prostredím a na spôsoby ich riešenia na regionálnej úrovni. Odborná komisia hodnotila prihlásené projekty v dvoch kategóriách: v jednej projekty predkladali občianske združenia, obce, dobrovoľníci a v druhej materské, základné a stredné školy. Dovedna sa do súťaže prihlásilo rekordných dvadsať projektov.
V prvej kategórii bol najúspešnejší projekt Občianskeho združenia Komunita Zelenča s názvom „Triedenie odpadu“. Členovia združenia formou osobných rozhovorov, letákmi a informačným panelom zvýšili v obci povedomie o separovaní odpadu v obci. Okrem toho pravidelne zbierajú odpadky, sadia stromy a osádzajú vtáčie búdky. Na druhom mieste sa umiestnil projekt Slovenského skautingu, 80. zboru Ginko Piešťany s názvom „Ako na EKO a Čistím naše mesto“. Tretie miesto obsadili dva projekty – „Živá lúka“ Občianskeho združenia Zeleň a „Smeťozbery“ dobrovoľníckej skupiny DOZOR HC (Dobrovoľný občasný zber odpadkov rukami Hlohovec).
viac na odkaze TU
Poľovnícka konferencia v Dolnom Chotári
Dňa 9.2.2019 sme sa zúčastnili super akcie s názvom Poľovnícka konferencia, ktorú oranizovali páni L. Pleva a F. Dora v poľovníckom dome v Dolnom Chotári. Zaujímavé témy a silná účasť z okolitých poľovníckych združení. zostáva nám dúfať, že takého aktivity budú pokračovať, nakoľko diskusia a výmena poznatkov v rámci M-kových oblastí je potrebná viac ako kedykoľvek predtým. Vďaka az pozvanie…
Malá zver – PROBLÉM 12: Straty na cestách.
Oproti koncu minulého storočia sa počet automobilov na cestách minimálne zdvojnásobil a ich rýchlosť narástla. To spôsobuje neustále viac kontaktov zajacov a inej malej zveri (nespomínajúc raticovú zver) s motorovými vozidlami.
Malá zver – PROBLÉM 11: Chýbajúce vetrolamy.
PROBLÉM: Výrubom remízok a v minulosti cielene sadených vetrolamov dochádza k vyšším rýchlostiam prúdenia vetrov a tým pádom k erózii a vysúšaniu krajiny. Minimálna vlhkosť, ktorá sa počas noci vyzrážala ako rosa od jarných do jesenných mesiacov takmer úplne absentuje v krajine.
Malá zver – PROBLÉM 10: Požatevný šok.
Veľkoplošným obhospodarovaním a abstinenciou medzí, vetrolamv a biopásov/biokoridorov sa po zbere repky olejky a obilovín zmení krajina na púšť. Každá zelená podrastlina, ktorej trvá niekoľko dní pri trochu vhodných poveternostných podmienkach vyklíčiť, je nekompromisne smykovaná a zapravená do pôdy.
Malá zver – PROBLÉM 9: Straka a krkavec
Ďalším nekompromisným a rozmáhajúcim sa predátorom malej zveri sú krkavcovité: straky a krkavce. Nie je zriedkavosť vidieť kŕdle strák poletujúcich zo stromu na strom, alebo popri cestných komunikáciách, čakajúc na obete kolízií s automobilmi. No neuspokoja sa s úlohou požierača mŕtvol. Aj sami si ulovia v poli nechránené drobce zajacov alebo vajcia z násad vtíkov.
Avšak aj keď zverejňované problémy malej zveri sa prednostne týkajú tzv. M-kových oblastí Slovenska, už aj tu možno zaevidovať taktiež vo vysokých počtoch krkavce. Ich mohutný zobák a nesmierna inteligencia z nich robí vrcholových predátorov malej zveri v nížinách. A ich počty stúpajú.
Malá zver – PROBLÉM 8: Kosenie v skorých termínoch.
Kosenie trvalo trávnatých porastov a porastov krmovín v skorých jarných mesiacoch má negatívny vplyv na novonarodené jedince zajacov, hniezdiace bažantie sliepky ale aj na novonarodené srnčatá a inú zver, ktorá kladie mláďatá v týchto porastoch a danom období. Pri absencii preventívnych opatrení, hlásení plánovaného vykonávania prác poľnohospodárskymi subjektami na daných plochách a vysokých pojazdových rýchlostiach agrotechniky dochádza často k vysokým stratám na životoch novonarodených zvierat.
Malá zver – PROBLÉM 7: Limitované zdroje vody v poľnohospodárskej krajine.
Malá zver a vtáctvo a hlodavce, tak ako všetko živé, je závislé na zdrojoch vody. Avšak presun za zdrojom vody na veľké vzdialenosti nie je obvyklým. Veľkoplošným poľnohospodárskym manažmentom pôdy vymizli z polí remízy a prirodzené zachytávače dažďovej vody. Mnoho prameňov je obnažených a vďaka nedostatočnej vegetácii k ich ochrane pred stále vyššími letnými teplotami sa strácajú z povrchu. Dochádza kúbytku vody v krajine ako možného zdroja tekutín pre malú zver a drobnú faunu a hmyz. Rosné rána sú menej časté, klimatické zmeny v prospech vyšších teplôt sú stále markantnejšie. Leto začína v zmysle teplôt a sucha omnoho skôr, ako v minulosti a suché obdobia sa predlžujú.
Malá zver – PROBLÉM 6: Intenzívne veľkoplošné poľnohospodárstvo.
Rastlinná poľnohospodárska výroba dnes nie je o nakŕmení obyvateľstva. Len mizivé percento produktov z pestovania končí v slovenskom potravinárstve. Drvivá väčšina ide na predaj do zahraničia alebo je odpredaná na tvorbu biopaliva do spaľovní. Čiže komodity sú položka biznisu. Preto je aj nízka diverzita pestovaných plodín. Dookola sa opakujú obilniny, kukurica, repka, slnečnica a občas sója alebo repa. Za účelom maximálneho zisku (a možno s vedomím, že aj tak to do potravín nepôjde) sú polia niekoľko krát striekané prípravkami, na zničenie akéhokoľvek podrastu zelene. A na výmerách aké sú užívané v súčasnosti je tým pádom málo miest, kde je potravinová ponuka pre malú zver. Tú nachádza len v okolí štátnych a poľných ciest, a niekoľkých remízov, či stĺpov vedenia s vysokým napätím.
Malá zver – PROBLÉM 5: Pernaté dravce.
Otázka pernatých dravcov a ich počtu je veľmi háklivou témou. Mnoho z nich patrí medzi chránené druhy a my to plne akceptujeme. Avšak aj pernatý dravec je dravec a potrebuje jesť. Obvyklou potravou sú síce myši, sysle a drobné hlodavce. Avšak nepohrdnú ani mladým zajacom, jarabičkou či sliepkou, sediacou na znáške vajec. Ale to je kolobeh prírody.
No keďže ubúda myší a plôch, kde môžu loviť, sústredia sa tam, kde je život a teda aj malá zver a dochádza častejšie k úlovkom, ktoré boli považované za ojedinelé a to práve úlovkom malej zveri.
