Malá zver – PROBLÉM 1: Veľké osevné plochy.

Veľké osevné plochy tzv. „energetických“ kultúr repky, slnečnice, kukurice, sóje jednak poskytujú dostatočný priestor a kľud predátorom (líška, diviak), súčasne však na druhej strane poskytujú len minimálnu diverzitu potravinovej ponuky pre hmyz, vtáctvo a malú zver. Tá stráda a nevyužíva biotop na svoju existenciu, resp. pohybuje sa len po okrajoch, kde sa stretajú dve plodiny a je šanca, že tam existuje zelený podrast s inou rozmanitejšou vegetáciou.

RIEŠENIE: Osievanie parciel s maximálnou výmerou 35-40 ha by výrazne pomohlo zvrátiť tento nepriaznivý dopad. Taktiež by nemali susediť dve plodiny s rovnakým agrotechnickým termínom zberu, alebo dve plodiny rovnakej výšky vzrastu (repka, kukurica, slnečnica, sója a pod.) Ak by takéto plodiny boli osievané v susedstve na dvoch parcelách, mali by byť oddelené minimálne 6m širokým biopásom, čím by bola zabezpečená široká potravinová ponuka pre malú zver, hmyz a vtáctvo, ako aj by sa docielilo narušenie monolitného krytu pre diviačiu zver a predátory a naskytla sa možnosť efektívne zasahovať do ich prítomnosti v krajine.