Diviak v poli.

Diviačia zver, rozšírená takmer po celom území Slovenska, sa teší veľkej obľube u poľovníkov. Je na to hneď niekoľko dôvodov. Je to celoročne povolený lov diviačat a lanštiakov, ktorý umožňuje celoročnú poľovačku, ale aj kvalita a upotrebiteľnosť diviny je vysoká.  Aj keď posledné roky sa v niektorých lokalitách Slovenska celoročným lovom zasiahlo do stavov a vekovej štruktúry diviakov, fenomenálna vysoká reprodukčná schopnosť a čiastočne narušená veková štruktúra zabezpečuje produkciu nových prírastkov tejto zveri nie zriedka aj dva krát do roka.

Otázka však znie, kde chceme, aby sa diviak vyskytoval? Už dávno neplatí, že diviačia zver sa vyskytuje len v hlbokých lesoch. V dnešnej poľnohospodárskej krajine poskytujú vysoké technické komodity ako kukurica, repka olejka, slnečnica či cirok dostatočný kryt pre diviačiu zver. A siatie týchto plodín do lánov s veľkými rozlohami napomáha vytvoreniu pocitu pokoja a kľudu pre zver, ktorá si svoje denné stanovište vytvorí v strede lánu, nikým a ničím nerušená. Diviaky sa z hôr stiahnu do polí už na jar, kedy ako prvá vyrastie repka. A potom po vzídení ostatných plodín migrujú medzi nimi až do ich kosby, čo môže byť až do októbra. Avšak na jar nie je potravinová ponuka v poľných podmienkach pre diviačiu zver ešte dostatočná a preto sa uchýlia ku konzumácii všetkého, čo nájdu. Okrem vyrývania semien čerstvo zasadenej kukurice nepohrdnú okrem iného ani vajcami vtákov hniezdiacich na zemi a samozrejme okrem hlodavcov a hrabošov zožerú aj mladé niekoľkodňové zajace. Preto revír zaradený do M-kovej oblasti a teda s dominantným chovom malej zveri by sa prítomnosti diviakov nemal tešiť.

No realita je iná. Aj v poľných revíroch v nížinách sa často vyskytujú diviaky a sú napočudovanie vítané. Samozrejme, ako zdroj diviny a poľovná zver. Ich prítomnosť však môže a aj je zničujúca pre zajačiu populáciu. Prvý vrh zajacov padne zväčša pri počiatočných poľnohospodárskych prácach skoro na jar. Druhý vrh má akú takú nádej na prežitie, nakoľko polia sú už rozrobené a predátorov ešte nechránia vysoké porasty. Avšak tretí a štvrtý vrh nemajú takmer žiadnu šancu. Okrem srstnatých predátorov, krytých už vysokými porastami poľnohospodárskych komodít, sa na ich likvidácii vo veľkej miere podieľajú aj diviaky, ktoré sú už nasťahované v rozľahlých lánoch.

A účinné opatrenia za súčasného stavu sú takmer nemožné. Lov v takýchto lokalitách je náhodný. Diviačia zver má mnoho kilometrov po obvode lánov na vyjdenie z krytu. Ak sa nezaujme nejakým vhodným krmivom, tak je lov viac ako neistý.

Zmeniť tento stav by napomohlo zmenšenie rozlôh parciel, prípadne oddelenie parciel s vysokými plodinami biopásmi osiatych s nižším porastom. Prípadne by pomohla tvorba oddeľujúcich pásov nízkej vegetácie na rozhraní poľnohospodárskych parciel a stromoradí popri potokoch a lesíkoch, a tým docieliť narušenie veľkosti monolytického krytu a poskytnúť možnosť k lovu. Spolupráca s poľnohospodárskymi subjektami je však ťažká. Každý ár obrobenej pôdy znamená dotáciu a snáď aj výnos z úrody z tejto plochy. A každý kus zelene je „nepriateľ“. To, že škody uprostred lánov z pobytu diviačej, či vysokej zveri sú väčšie zlo, ako nárazníkové pásy zelene na okrajoch polí a rozhraniach s lesnými porastami sa ešte nevžilo do povedomia poľnohospodárov. Snáď sa situácia zmení…

OZ ZELEŇ

Publikované  v časopise Halali 11/2017